Výber letnej dovolenky je vždy vzrušujúcou záležitosťou. Leto by sa mi ani nerátalo, keby som nestrávila aspoň jeden týždeň pri mori. Jasné, do Bratislavy to nemáme tak ďaleko, no bratislavská mestská pláž sotva nahradí stredomorský vánok, šum mora, či osviežujúci kúpeľ. Naopak, mestá sú v lete niekedy príliš rozpálené a o to viac má človek chuť niekam vyraziť.
Minulý rok som bola napríklad s Terkou v Portugalsku na Costa de Prata. Vtedy sme si zájazd zorganizovali sami, špeciálne sme si vyberali miesto, kde by sme neboli stále v dave turistov. Stredné Portugalsko presne zodpovedalo našim požiadavkam. Bola som predtým tiež na Ibize a tam je to len o zábave. Jasné, nemám nič proti, no niekdy chce človek prežiť dovolenku v pokoji a radšej ako kluby uprednostním poznávanie.
Tento rok som si plánovala dovolenku s priateľom. Samozrejme sme sa zamerali skôr na niečo nové, kde ešte nik z nás nebol a kde by sme si mohli užiť aj trochu romantiky. Taliansko – to je ono! Je to vždy záruka krásneho počasia a milujem jeho historické mestá.

Naša destinácia snov bol severozápadný taliansky región – Ligúria. Jadran je už na Slovensku strašne sprofanovaný. Ja som tam bola asi pred desiatimi rokmi na dovolenke s partiou. Nech mi to Taliani prepáčia, ale to more je skutočne špinavé. To na západnom pobreží je to nádhera. My sme mali prenajatý útulný rekreačný dom neďaleko mestečka Savona. Tu je more oveľa čistejšie a pobreží sú tu aj útesy. Portugalsko to síce nie je, no Ligúria je čarovná.
Pred našou cestou sme napríklad veľa počuli o Cinque Terre, čo by malo znamenať päť malebných dedniek na ligúrskom pobreží. Poslúchli sme internetové tip a vybrali sme sa vlakom smerom na Monterosso, čo je východiskom do oblasti. Celá cesta popri pobreží bola kľukatá, no skutočne udivujúce výhľady sme zažili práve tu. Mestečká sú tak krásne usadené v skalách -a to tu takto funguje už niekoľko storočí. Z vlaku sme vystúpili v stanici Riomaggiore, kde sme si na námestí dali zmrzlinu. Mali sme so sebou aj plavky a preto sme sa vybrali hľadať miesto, kde by sme sa mohli okúpať. V Manarole to bolo trochu skalnaté, ale aspoň sme sa osviežili. Poslednú časť cesty sme absolvovali pešo – a to priamo po Ceste lásky, Via dell´Amore. Naspäť sme sa opäť odviezli vláčikom popri pobreží.

Hlavným mestom Ligúrie je Janov, alebo po taliansky Genova. Keďže sa mi talianske mestá vždy páčili, nemohli sme si nechať ujsť jej návštevu. Genova patrí k najväčším talianskym prístavom a práve odtiaľto údajne pochádzal aj samotný Kolombus. Návštevu mesta sme si naplánovali na popoludnie, potom, čo sme strávili náš deň opaľovaním sa na lehátkach. Nevybrali sme si až taký dobrý čas, pretože sme natrafili na veľké zápchy. Kým sme konečne zaparkovali v meste, trvalo nám to skoro 2 hodiny. Potom sme konečne mohli vyraziť do centra. Všetci sprievodcovia vám odporučia pozrieť sa na Piazza de Ferrari, ktorá je ukážkou krásnej architketúry. Trochu rušivou však bola tá masa ľudí, ktorá sa tam premávala. Mesto ani večer nespí. Čo bolo na Janove super, boli skvelé nákupné možnosti. Určite každému ženskému oku ulahodia butiky na Via XX Settembre. Viem, že Maťo to nemá rád, keď ho vláčim po obchodoch, no aspoň chvíľu to so mnou vydržal.
Skvelou bodkou za dňom v Janove bola spoločná romantická večera. Najprv sme mali malý aperitív s výberom talianskych predjedál zo šunky a zeleniny. Druhým chodom boli cestoviny – nie však hociaké – boli to veľké mušle plnené špenátom a prosciuttom. Na záver sme mali ešte výber z morských marinovaných rýb. To bola lahôdka! K tomu sme si samozrejme objednali ešte pohárik talianskeho vína, na záver ešte malé sorbetto. Spoločný večer sme zakončili prechádzkou v janovskom prístave..